Ako zapísať funkciu

Poznáme už funkciu SUM, ktorej výsledkom je súčet všetkých argumentov (položiek, ktoré chceme sčítať). Ako argument môžeme zadať názov bunky (“B3” a pod.) alebo priamo napísať hodnotu (napr. “200,5”).

=SUM(B3:B5;B7;200,5)

Pri názve bunky (napr. B3) hovoríme o odkaze na bunku. Keď hodnotu napíšeme priamo, hovoríme o konštante.

Vždy, keď je to možné, používame radšej odkazy. Ak sa neskôr hodnota v bunke B3 zmení, zmení sa automaticky výsledok každého vzorca, kde je odkaz na B3 použitý. Ak by sme číslo napísali priamo a bunku B3 zmenili, museli by sme hľadať a ručne upravovať všetky vzorce, v ktorých sme túto hodnotu (konštantu) použili.

Všimnite si, že jednotlivé položky sú od seba oddelené bodkočiarkou. Čiarka sa tu totiž používa ako desatinná čiarka. Medzi údajmi nie sú medzery.

Porovnajte nasledovné zápisy:

=AVERAGE(B3:B7)
=COUNT(B3:B7)
=SUM(B3:B7)

Vidíme, že všetky majú rovnakú štruktúru: na začiatku zápisu je symbol =, nasleduje názov funkcie veľkými písmenami a za ním v zátvorkách rozsah buniek, ktorých sa výpočet týka.

Iné funkcie môžu mať samozrejme aj zložitejšie zápisy:

=COUNTIF(B3:B7;”>50”)

Program spočíta, koľko čísel v rozsahu B3 až B7 je väčších ako 50. Okrem rozsahu buniek sme teda museli uviesť aj podmienku - kritérium, ktoré majú spĺňať vyhľadané bunky.

Práve znak = na začiatku zápisu programu povie, že nasleduje výpočet. Keby sme na tento znak zabudli, program neurobí výpočet, ale zobrazí v bunke samotný vzorec. Bez = na začiatku si program myslí, že nasleduje obyčajný text.