Linux

Nie každý vie, že okrem MS Windows existujú aj iné operačné systémy. Ak áno, väčšinou poznajú macOS od spoločnosti Apple. Na názov Linux zvyknú ľudia zareagovať otázkou: “To čo je?” My si túto otázku teraz zodpovieme.

Už vieme, že ide o operačný systém, iný ako Windows. Nevyvíja ho spoločnosť Microsoft ani Apple. Je úplne zdarma a je voľne stiahnuteľný z internetu. Platená zvykne bývať len profesionálna technická podpora pre firmy.

Kto stojí za Linuxom, keď je zadarmo? Vyvíjať ho začal v roku 1991 fínsky programátor Linus Torvalds. Na jeho prekvapenie bol o tento systém veľký záujem a k jeho projektu sa pridávali ďalší programátori. Dnes sa do jeho vývoja zapájajú tisíce programátorov. Vývoj jadra z veľkej časti financujú firmy ako Red Hat, Intel či IBM.

Linuxom ako takým máme na mysli jadro Linuxu. Na tomto spoločnom základe vznikajú linuxové distribúcie: napr. Ubuntu, Linux Mint, Fedora, Greenie… Každá z nich je zameraná na niečo iné, ale jadro a základné princípy ostávajú rovnaké. Ubuntu a jeho odľahčená verzia Linux Mint sú vhodné pre tých, ktorí zatiaľ ovládajú iba Windows a chcú vyskúšať niečo nové. Fedora je naopak vhodnejšia pre vývojárov - verzie programov v nej nemusia byť ešte úplne vyladené a tým ani tak stabilné ako v iných distribúciách. Greenie je slovenská distribúcia, ktorej autorom je Stanislav Hoferek.

Všetky kódy sú k dispozícii na internete a sú voľne šíriteľné. Hovoríme, že ide o otvorený, open source softvér. Vďaka tomu je doň veľmi ťažké umiestniť akékoľvek skryté hrozby - kódy prejdú mnohonásobnou kontrolou od členov komunity a akékoľvek “zákulisné ťahy” sú tak odhalené skôr, ako sa dostanú na stiahnutie k používateľom.

Kde sa stretneme s Linuxom? Pokiaľ ide o domácnosti, používa ho málokto. Z úradov ho používalo napr. mesto Mníchov. Po 14 rokoch sa však vrátilo späť k Windows, pretože niektoré štátne aplikácie navrhnuté pre Windows neboli s Linuxom kompatibilné. Následná správa a udržiavanie oboch typov zariadení sa tak neustále predražovali.

Naopak, Linux je veľmi rozšírený na webových serveroch. Doteraz sme spomínali vždy iba verzie pre klientov (bežných používateľov), kde má dominantné postavenie jednoznačne Windows. Operačné systémy však mávajú aj verzie pre servery. V tejto oblasti Linux dlhodobo vedie a dominuje aj ako operačný systém pre tzv. superpočítače. Niektorí skalní fanúšikovia sa zabávajú tak, že rozbehnú Linux napr. na sendvičovači:

V linuxových distribúciách neexistuje antivírusový program, aký poznáme vo Windows. Nie je to úplne tak, že by na Linux neexistoval žiadny škodlivý softvér, ale Linuxu hraje do karát to, že je veľmi málo rozšírený. Okrem toho funguje trocha inak a vírusy cielené na Windows mu neublížia. Je veľmi ťažké vytvoriť vírus, ktorý by linuxový systém poškodil a naviac sa aj sám šíril (čo je jednou z hlavných vlastností vírusov).

Spomínate si na virtuálne plochy, ktoré pribudli vo Windows 10, t. j. v roku 2015? V Linuxe boli zavedené prakticky od samého začiatku a dnes sú pre používateľov samozrejmosťou.

Výhodou tohto OS je celková prehľadnosť a dnes už aj jednoduché, používateľsky prívetivé ovládanie. Veľkou nevýhodou je však problém pri výbere hardvéru - na niektorých počítačoch nemusí Linux dobre fungovať. Môžu sa vyskytnúť napr. problémy s pripojením na internet. Pred kúpou zariadenia je dobré overiť si na internete, aké majú skúsenosti iní používatelia. Existuje tiež zoznam zariadení, na ktorých distribúcia Ubuntu beží bez problémov: https://certification.ubuntu.com/desktop/

Ďalšou nevýhodou je to, že na Linuxe nespustíte programy, ktoré majú iba verziu pre Windows. A tých je väčšina. Čiastočne tento nedostatok odstraňuje doplnok Wine, ktorý si nainštalujete do svojej distribúcie a cez tento program spustíte klasické .exe programy. Pre mnohé programy existuje open source alternatíva, napr. Photoshop nahradíte programom GIMP.